Myslenie: Nová psychológia úspechu (2)
Čo je úspech
Akonáhle sú deti schopné ohodnotiť sa, začnú sa obávať výziev. Boja sa, že nie sú dosť múdre. Študovala som tisíce predškolákov a je až dychvyrážajúce koľko z nich odmieta príležitosti na učenie.
Ponúkli sme štvor-ročným detom voľbu. Mohli skladať stále tie isté ľahké jigsaw puzzle alebo si vybrať zložitejšie. Dokonca aj v tomto útlom veku, deti s fixným myslením, ktoré veria, že schopnosti sú dané ostali pri jednoduchých "bezpečných" puzzlách. Deti, ktoré sú múdre predsa nerobia chyba, to nám povedali.
Deti s myslením rastu verili, že sa stanú mudrejšími, pre nich to bola jasná voľba a pozerali
na mňa s výrazom:
Prečo sa ma to vôbec pýtate teta? Kto by predsa chcel robiť tie isté puzzle znova
a znova. Vždy si vybrali ťažšie a ťažšie.
Takže deti s fixným myslením chceli mať istotu, že uspejú. Múdri ľudia predsa vždy
uspejú. Ale deti s myslením rastu vedia, že úspech je o namáhaní sa. Je to o tom
stať sa múdrejším.
Ale jedna vec je odmietnúť puzzle a niečo iné odmietnúť dôležitú príležitosť pre Vašu budúcnosť. Aby sme preskúmali, čo sa stane využili sme nezvyčajnej situácie. Na univerzite v Hong Kong sa všetko učí v angličtine. Prednášky, učebnice a aj skúšky sú v angličtine. Ale niektorý študenti, ktorí tam prichádzajú nemajú plynulú angličtinu. Takže by bolo dobré niečo s tým rýchlo spraviť.
Keď sa študenti prišli zapísať do prvého ročníka, vedeli sme, ktorí z nich nemajú veľa skúseností s angličtinou. Opýtali sme sa ich kľúčovú otázku: Ak by Vám univerzita ponúkla kurz na zlepšenie angličtiny, prijali by ste ho?
Študenti s myslením rastu odpovedali nadšene a dôrazne áno. Ale iných študentov ponuka moc nezaujala. Ak veríte, že úspech je o účení, tak uchopíte príležitosť. Ale ak tomu neveríte tak nechcete vystavať svoje slabosti. Na úkor toho, že na krátko sa budú cítiť múdry boli títo študenti ochotný riskovať svoju kariéru. A keď začnú odmietať príležitosti a výzvy, tak sa prestanú učiť.
Mozgové vlny hovoria príbeh
Rozdiel je možno vidieť aj v ľudskom mozgu. Ľudia s obi dvoma mysleniami prišli do našej laboratórie v Kolumbií. Počas toho ako odpovedali na ťažké otázky dostávali spätnú väzbu. Pomocou mozgvých vĺn sledovali intenzitu ich záujmu a pozornosť.
Ukázalo sa, že tí s fixným názorom boli zaujatý len ak spätná väzba odrážali ich schopnosti. A dávali veľkú pozornosť hlavne pri tom, či odpovedali správne alebo nesprávne. Ale keď im bola podávaná informácia z ktorej by sa mohli učiť, neukázovali takmer žiadnu známku záujmu. Aj keď mali odpoveď nesprávne nezaujímalo ich, čo je správna odpoveď.
Na druhej strane ľudia s myslením rastu dávali veľkú pozornosť na informáciu, ktorá mohla rozšíriť ich vedomosti. Iba pre nich bola učenie priorita.
Príklad CEO choroby
Stáť na pedestáli a chcieť byť videný ako perfektný, asi nebudete prekvapený, že sa to volá "CEO choroba". Lee Iacocca mala ťažký prípad tejto choroby. Po jej počiatočnom veľkom úspechu sa stala vedúca Chrysler Motors. Ale postupne začala vyzerať ako spomínane štvoročné deti s fixným myslením. Vytvárala stále tie isté autá len s drobnými zmenami. Nenaštastie, jej ďalšie modely už nikto nechcel.
Medzitým v Japonsku komplente premysleli ako by mali autá vyzerať a čoho by mali byť schopné. Vysledok sa ukázal a japonské autá významne zapĺňajú trh.
CEO čelí tejto voľbe neustále. Mali by konfrontovať svoje nedostatky alebo vytvoriť svet, kde nemajú nič. Lee Iacocca si vybrala inú možnosť. Obklopila sa ctiteľmi, vyhnala kritikov a rýchlo stratila kontakt s tým, kde jej odvetvie smerovalo. Prestala sa učiť.
Ale nie každý chytí CEO chorobu. Veľa skvelých vodcov pravidelne konfrontuje svoje nedostatky. Darwin Smith, pozerajúc sa na svoje mimoriadne vystúpenie vyhlásil "Nikdy som sa neprestal snažiť byť dostatočne kvalifikovaný pre túto prácu". Rovnako ako Hong Kong študenti s myslením rastu, ktorí neodmietli doučovacie kurzy.
CEO musí čeliť dileme. Môžu si vybrať krátkodobú stratégiu a vyzerať ako hrdinovia. Alebo môžu pracovať na dlhodobých zlepšeniach.
Albert Dunlap bol privedený do čela Sunbeam. So svojím fixným postojom si vybral krátkodobú stratégiu, aby vyzeral ako hrdina Wall Street. Výsledkom čoho sa spoločnosť rozpadla.
Lou Gerstner bol zavolaný do IBM prediskutovať organizáciu podniku. Cena akcí sa, ale nepohla, Wall street sa mu vysmieval. Jeho dlhodobú stratégiu považovali za neúspešnú. Avšak za niekoľko rokov IBM opäť vládlo vo svojej oblasti.